Najzákladnejšia podstata ľudského ducha

Toľko ľudí žije v nešťastných pomeroch, a aj tak sa neodhodlajú zmeniť svoju situáciu, pretože sú zvyknutí na bezpečný, komfortný a konzervatívny spôsob života a môže sa im pritom zdať, že im to prináša kľud do ich mysle, avšak v skutočnosti je pre odvážneho ducha, ktorý v človeku je, najškodlivejšia istá, zabezpečená budúcnosť...

Tou najzákladnejšou podstatou ľudského ducha je jeho túha po dobrodrúžstve. Radosť zo života vyplýva zo stretávania sa s novými zážitkami a skúsenosťami, a preto neexistuje väčšie potešenie, než mať pred sebou nekonečne sa meniaci horizont a každý deň uvidieť nové a iné slnko...

Ak chceš od svojho života dostať viac, musíš sa zbaviť svojho sklonu k monotónnemu, zaistenému spôsobu života a osvojiť si neusporiadaný štýl, ktorý sa ti bude zo začiatku zdať ako bláznivý.


Keď si však raz na taký život privykneš, pochopíš jeho plný význam a neuveriteľný pôvab.

,,Starší človek uť si nedokáže predstaviť akého rozletu je schopná duša mladého chlapca či dievčaťa...´´

                                                                                                                                                    (otec Everetta Ruessa)

Som sexy...

Máš dokonalé telo. Prsia úžasne vyvinuté a geniálne primerané. Nie sú malé, ani ťa neprevažujú dopredu. Ploché bruško a v ňom trblietavý piercing. Dlhé čierne vlasy siahajúce až po zadok. Zadok, za ktorým sa otočí snáď každý chlap či lesbička.

Dlhé nohy, natrénovaná pôvabná chôdza na vysokých podpätkoch. Hnedý odtieň pokožky, neskutočne zvodný pohľad tmavými očami, žiarivý úsmev lemovaný prirodzene plnými perami...

Všade kde vstúpiš dávaš najavo svoje privysoké sebavedomie. Máš pocit, že ostatné ženy ti nesiahajú ani do polovice tvojho opätku.

Pozorujem ťa bez jedného prerušenia.

Špúliš pery, hráš sa s vlasmi, rukou jemne hladkáš stehná.
Uprene sa mi pozeráš do očí.

Krv z hlavy sa mi pomaly začala presúvať niekde inde.




Si netrpezlivá a hlavou ti blúdia predstavy o tom, ako si to spolu rozdávame. Viem to.

Bohužiaľ je to jediná vec v ktorej si dobrá. Možno si sa to naučila počas svojho, zatiaľ krátkeho pôsobenia na tomto svete, a možno je to dar či prekliatie od Boha samého.



Tvoje zvrhlé, skazené a promiskuitné zmýšľanie je vzrušujúce, no zároveň celkom nechutné.

Je mi ťa ľúto, pretože stáť o teba bude len rovnako tupý chlapec, s rovnako nízkym vekom a IQ. Buď však šťastná, veď je to presne to čo chceš, nemám pravdu?
...raz z toho možno vyrastieš, no dovtedy sa maj krásne... ;-)







P.S.: Takých ,,žien´´ ako si ty je priveľa. Prevyšujú vás všetky ostatné, ktoré majú aj niečo v hlave. Nie len kokot medzi nohami...

Spása... (psychodelická poézia)

Systém neublíži, človek je nezlomná vražedná rasa.
Vernosť v bdelosť jasného života,
kto má len peniaze, vyhral a hrá sa.

 Spokojný zločin a zmiernené úroky,
slepá, živá, pravda. Pozeraj!
Pýcha, klamstvo, zbabelosť a pomalá smrť.
Dokonalá predstava, skutočný raj.



Zhnitá závisť, cesta, mesto,
zbrane, boj a strach.
Nesprávne gesto!

Ničota, ticho, žiaden smer.

Studený pot a zátka v uchu.
Tvrdá ilúzia zvaná mier.
Myšlienky, ľudia, davy v ruchu.
Nesúhlas vyjadruj nahlas, nie v duchu.

Chlieb, chemický vzorec, náboj, streľba a trest.
Protest, potlesk, naivná spokojnosť ľudu,
ako vysmiaty klaun môžeš to zniesť.

Nový poriadok pokoj hlása,
hlúpa a verná je ľudská rasa.
Vrah s obeťami hrá sa,

ako stádo oviec pôsobí naša masa,

hlupák o tom napíše a nazve to spása...

Sme to, čo opakovane robíme

Si zlý na tých, ktorí ťa milujú a miluješ všetkých,
 v ktorých planie horká nenávisť voči tebe. Mlčíš, a práve to ťa chráni pred všetkými, ktorí majú snahu vytvoriť si o tebe celistvý názor. S nikým nezdielaš svoje pocity a problémy, a preto sa tvoj život javí ako harmonická idylka.

Snaha analyzovať ťa, nemá žiaden zmysel. Čím viac času je vynaloženého na preskúmanie tvojho osobného charakteru, tým rýchlejší je spád stratenia sa v tebe.

Názory ľudí na teba a celkovo na tvoj spôsob života vytvárajú široké spektrum možností. Nezávislý tulák, hľadajúci správnu cestu, promiskuitný čurák, milujúci dievčatá na jednu noc, schizofrenik frčiaci na rôznych druhoch tvrdých drog, rozmaznaný, sebaistý, egocentrický zazobanec, či zatrpknuto-bezduchý bojovník, zápasiaci so samým sebou.

Tvoj neempatický, alibistický a nihilistický postoj k životu, k ľuďom, a najmä k sebe samému, zmysluplne mení všetky tvoje ,,hriešne činy´´ na dokonale nevinnú nevedomosť.

Nemyslíš logicky, nekonáš strategicky, a neprejavuješ reálne emócie. Žiadny tvoj krok nemožno predvídať. Podľa všetkých konáš hlúpo, no ty za hlúpych považuješ práve tých, ktorí odsledujú celé tvoje divadlo a uveria ti.



Aristoteles povedal: ,,Sme to, čo opakovane robíme.´´ Čím si potom ty? 

Inteligentný samotár pokladajúci ľudí za hracie bábky a ťahajúci za všetky ich šnúrky, prostý chlapec, nadpriemerne vnímajúci okolie, ktorého cieľom je všetkých zmiasť a odkloniť tak pozornosť, alebo len blázon, ktorý sa stratil v sebe samom a nepozná cestu späť?

Životom prechádzaš nepoznaný, a práve slepota, nevedomosť a naivita druhých, je tvojim bezpečím a tvojou slobodou, ktorej voľnosť a prostý pôvab ťa pohltil tak, že sa ho už nemôžeš vzdať...

Vzťahy, kruhy a zmysel života...

Subjektívny pohľad na vzťahy, ľudia blúdiaci v kruhu a hľadanie zmyslu života

Vzťahy dokonale fungujúce, s menšími, častými, niekedy stálymi hádkami, heterosexuálne či homosexuálne, s veľkým vekovým rozdielom a kopec ďalších diferencovaní, pre niekoho podstatných, pre iných totálne zbytočných...

Na základe celkom dlhodobého pozorovania môjho okolia, som si stanovil subjektívne vysvetlenie tohto zložitého pojmu.

Vzťah – je vzájomná zaslepenosť väčšinou dvoch ľudí, sprevádzaná dokonalou ilúziou závislosti, v ktorej pociťujeme radosť i sklamanie. Oberá nás o slobodu a potláča v nás racionálne myslenie. Má seba deštruktívne následky.

Možno pôsobím ako negatívne naladený skeptik, ktorý sa sklamal v láske... Pravdou však je, že môj názor na vzťahy, lásku a veci okolo toho naozaj nie je pozitívny, nie však preto, že by som zažil neúnosné sklamanie, alebo že by som bol šeredný jak noc a nik by sa na mňa ani len nepozrel. To naozaj nie.

Zopár celkom obyčajnými vzťahmi som si preskákal a na svoj vzhľad, inteligenčný kvocient a celkovo svoju osobu, som v podstate hrdý.

Proste som si len vybral inú cestu. Dokonale mi vyhovuje status – NEZADANÝ. 
Napĺňa ma určitou slobodou, a to slobodu v tom najpravejšom zmysle slova...

Nemusím sa zamýšľať nad tým, či moje slová alebo činy zmrazia úsmev mojej, teraz imaginárnej polovičke, spávať môžem s kýmkoľvek, bez výčitiek môjho, vo väčšine prípadov dosť morálneho svedomia. Uprednostniť môžem čokoľvek, na čo mám chuť, bez obavy, že by sa vynorila smiešna otázka typu: Radšej si sa šiel opiť s kamarátmi, ako by si mal ísť so mnou obehať všetky výpredaje v meste a večer ukončiť romantickou americkou komédiou? ...A navyše sa jednému ľahšie stopuje.

Sloboda však znamená zodpovednosť, a preto sa jej väčšina ľudí bojí. Ja som si voľnosť a taktiež prostý pôvab samoty dokonale zamiloval. Pri tom nie som žiadny pustovník vyhnaný zo spoločnosti na kraj mesta, práve naopak, žijem veľmi spoločensky. Ľudí si užívam do zásoby na dobu, kedy viem, že budem potrebovať byť sám.

Treba tiež povedať, že myslím hlavne na seba, a práve ten môj, nazvime ho egoizmus, ma posúva ďalej. Rozhodol som sa neblúdiť v kruhu života tak, ako to robí neskutočne veľké množstvo ľudí...
Áno, keď sa nad tým zamyslíte, poznáte kopu blúdiacich zombíkov a možno aj vy blúdite s nimi.

Blúdiaci ľudia sa proste zasekli v kruhu, ktorý si vytvorili. Dokola riešia to isté.
Práca – peniaze – vzťahy – zábava. Stále ten istý, uzavretý kruh...
Najvtipnejší je však zarážajúci fakt, že väčšine ľudí raz dopne ich život v kruhu, no aj tak z neho nevybočia. Možno preto, že si zvykli a možno sú tak spokojní....kto vie?

Nechcem vzťah, nechcem život v kruhu. Ani jedno nemám, takže som šťastný. Naozaj šťastný.

Zmyslom života pre mňa nie je nájsť si partnera, postaviť dom a mať dve deti, psa a dobrú svokru. Nočná mora. Zmysel pre mňa spočíva práve v tom hľadaní, putovaní a objavovaní nových ľudí, miest a možností.

Bez zaslepenia láskou či kariérou mi ostáva len hľadanie. Hľadanie s čistým štítom a hlavou plnou neusporiadaných myšlienok a predstáv. Hľadanie širokého spektra možností, ktoré nám život ponúka, a ktoré je tak nesmierne fascinujúce, že mám chuť ho objavovať nonstop do konca predposledného dňa života a v ten posledný o tom nahrať tisícky bajtov na diktafón s vierou, že to snáď jedného dňa niekto objaví a nejakou formou poukáže na fakt, že snáď tie najväčšie prínosy a hodnoty bývajú najmenej ocenené, rýchlo na ne zabúdame, a predsa sú tou najväčšou realitou a že najreálnejšie a najúchvatnejšie fakty človek človeku ani nezdeľuje.

Možno jedného dňa stretnem pôvabnú voľnomyšlienkárku žijúcu v Christiánii, vezmeme sa na pláži v strede Karibiku, adoptujeme si dieťa, pretože už budeme pristarí na splodenie vlastného, no a ja mu zdelím všetky svoje poznatky z putovania životom a hľadania toho, pre mňa pravého zmyslu a celé to tak ukončím. Kto vie?

............................................ tááákže končím ................................................

Ako polovičný fatalista krížený s fanatikom do teórie chaosu, dodám len, že to nechávam na osud sprevádzaný náhodnými mávnutiami krídel motýľa, poletujúceho niekde v Ázijskej dedinke.

...ak je cesta, ktorou sme sa vydali sprevádzaná vierou v niečo silné a dobré, a ak prekonáme a potlačíme neustále útočiacu ctižiadostivosť a nebudeme chcieť byť väčší a lepší než ostatní – bude to veľkolepé, pretože všetko čo urobíme, bude znamenať radosť , bude vždy vyzerať dobre a cieľ sa vlastne stane nedôležitým...

Zamilovaní muži

Zamiloval som sa na 4 hodiny...a ona?....kto vie?...možno len na stotinu sekundy, a možno je tak dobrá herečka, že jej srdce plesá pri každom pohľade na mňa a ja si to nevšimnem. (dal som priestor svojmu egu)

Veď ja ani neviem, či to boli 4 hodiny a či to bolo to ozajstné zamilovanie sa….

Ten divný pocit v bruchu, ktorý všetci opisujú nejakou metaforou s motýľmi…. No tak ten som nemal… Aj keď ma síce brucho trocha bolelo, ale to pripisujem lacnému fastfoodu kde používajú ešte lacnejší dressing. (Volajú to Extra-Special-Burger-Sos ...a je to kečup riedený vodou do ktorého pridajú horčicu...grrrc)

...a možno ten pocit majú iba ženy a to nenarážam na krámy…

Tááákže...čo teda prežíva zamilovaný muž?

,,Tvrdne mu penis, pretože mužom ide iba o sex a keď sa s tou úbohou chuderou vyspia, odkopnú ju ako špinavú handru a s úsmevom na tvári si povedia YES...ďalšia trofej!!!´´
Takto nejak to opíše moja lezbická kamoška, ktorá ani lezbičkou nie je, len ju opustilo množstvo chlapov a zmenou svojej orientácie si kompenzuje frustráciu zo všetkých omylných vzťahov.




,,Je to krásny pocit, priam neopísateľný…. Deň kedy som stretol Mišku, bol ten najšťastnejší deň v
mojom živote. Odvtedy spolu prežívame krásne chvíle blaaa blaaaa blaaaaa´´ ...
(musel som ho prestať počúvať)

 Takto vidí vzťah môj kolega, trulo, ktorého priateľka Miška spáva so skladníkom na 3.
poschodí. Káždopádne sa jej nedivím…. kolega-trulo je najnudnejší človek na svete a asi aj v šírom vesmíre….ani vlastný pes ho nemá rád...a to je zlatý retríver…

  A sused oproti, tvrďas a geroj v jednom,s vyholenou hlavou, nevkusnými tetovaniami, nulovým IQ a obvodom hrudníka (Ja+Ty) na druhú…. to celé skráti a definuje to takto: ,,Jej kozy sú skurvene sexy ´´.. (pritom je to nevydarený výplod začínajúceho plastika)



Odpoveď na otázku - čo prežíva zamilovaný muž - som nedostal. Pripisujem to nevhodnému výberu odpovedajúcich.

A tak sa pýtam znova…. Čo teda prežíva ten muž moc moc zamilovaný?

Som si vedomý faktu, že najlepšie to zistím keď sa už konečne zamilujem aj ja.. No nie je to také ľahké, navyše je to v rozpore s mojím, doteraz tvrdo zastávajúcim postojom ku krátkemu životu a názorom na vzťahy....
Kedže som sa rozhodol dať šancu prehodnoteniu svojho názoru, vyzývam všetky slobodné i zadané dievčatá a ženy (od 16 do 34), ktoré spĺňajú následujúce kritéria, nech sa mi ozvú, a dovolia mi zamilovať sa. 

(Vyzerám celkom fajn, aj keď sa mi začína guľatiť brucho….ono vlastné už guľaté je :D...ale to schudnem ;)….mám normálnu povahu- miestami divnú ...navyše som celkom inteligentný, aj keď sem-tam urobím gramatickú chybu.. a je pravda, že v tretiaku som robil reparát z matiky, ale za to mohol nevydarený vzťah s matikárom.

Nuž a teraz kritéria pre moju budúcu ideálnu partnerku, ktorá bude mojou polovičkou v nie až tak idylickom vzťahu :)

V mojich očiach bude vyzerať ako Angelina Jolie no v skutočnosti bude úplne tuctová, ale pre mňa niečím výnimočná. Nebude mať gigantické poprsie a dokonalé miery. Môže mať komplexy (maximálne 2x za mesiac) zo svojho imaginárneho veľkého bruška, ktoré bude normálne a sexy.

Mala by byť o pár cm nižšia, no nemá mi siahať po dolný koniec hrudnej kosti. Proste taká, že keď si dá opätky, stále jej budú chýbať 2 cm :)

Obľúbená farba smie byť hocijaká okrem rúžovej!!! … 

Nevadí mi: pes do kabelky (ak to nie je uštekaný kretén), pehy, medzierka medzi zubami, ráčkovanie a neschopnosť pripraviť teplé jedlo

Vadí mi opak predchádzajúceho + fake kabelky louis vuitton, adidas tašky ktoré majú všetci, nosenie šiltoviek, trblietkavé veci a veci s playboy zajacom…

Nemôže byť domased, rada cestuje.  

V piatky nechodí v minisukni na párty s kamoškinými kamoškami a ich kamoškami, ale radšej si dá víno so svojím kamarátom gayom, ktorý je určite gay a nechce sa preorientovať. (väčšinu piatkov ale trávi so mnou)

Nemusí mať kompletnú rodinu a nemusí byť bohatá, napriek tomu ale nebere drogy. (trávu fajčiť môže, ale nie každý deň)

Má rada pivo, fajčí slimky, nenosí vlasy za ušami a taktiež si nerobí KONSKÝ CHVOST!!!!!

Chce mať deti, ešte však netuší kedy a s kým.

Na SŠ neštudovala za kaderníčku, kozmetičku, predavačku alebo upratovačku.

Má vysoké ambície, je hanblivá, pôsobí milo a nadáva len keď je vytočená. Nie je rozmaznaná, keď je šťastná spieva si, nevie sa uraziť na dlhšie ako 2 hodiny a jej obľúbený plyšák bude ten odomňa.

Na ceste

Na ceste

Človek sa narodí a umrie. Taký je proste kolobeh života. Života, ktorý ma byť tak krásny...
Počas tohto, časovo individuálne ohraničeného procesu, sa formujeme...

1. Etapa – zmysel života je jasný ako facka

(etapu som subjektívne stanovil pre obdobie 10 až 17 rokov)

Každý z nás sa snaží nájsť zmysel života a väčšina ľudí je vo svojej počiatočnej, respektíve prvej etape skalopevne presvedčená o tom, že zmysel života našla, dokonale ho pozná a ženie sa za ním...

chceme byť smetiari, astronauti, doktori, policajti, letušky, cowboji a učitelia...

áno, v tomto veku som mal jasne definované ciele a načrtnuté celkom reálne plány na ich plnenie.
Vedel som čo chcem, ako to chcem, s kým to chcem J ....dokonca som mal množstvo variant!

2. Etapa – strata, zmätok a hľadanie

(toto štádium neviem časovo zosumarizovať, nakoľko mám zo svojho okolia pocit, že niektorí jedinci sa sem ešte nedostali, čo môže byť v skutku geniálne!!!! .... respektíve dostali a nechcú sa preniesť do tretej etapy...)

Tu sa momentálne nachádzam aj ja a každý týždeň mam pocit že už som takmer na konci...

V tejto etape začíname zisťovať, že nie celý život je naozaj krásny. Nemáme definovanú predstavu o našej budúcnosti, nemáme presnú predstavu o svojom ,,dreamjobs´´, čiže za ním ani logicky nemôžeme kráčať a robiť všetko preto aby sme ho získali...

Uvedomujeme si skutočnosť, že okruh priateľov sa rapidne zúžil, prestali sme spoznávať nových ľudí – aspoň ich nespoznávame v takom množstve a tak rýchlo ako predtým.

Láska a s ňou spojené vzťahy a partnerstvá sú úbohá fraška (čisto subjektívny pohľad – netreba sa nad tým poburovať ;) )

Strácame čas prácou, ktorá v nás nenapĺňa ani desatinu uspokojenia, okolím, ktoré nás prestáva baviť a nikam nás neposúva.  Strácame ho pasívnym spôsobom života, ktoré ani život nie je. Je to obyčajné bytie.

Zo všetkých mojich variant, ktoré boli kedysi naozaj fascinujúce a predstavoval som si ich ako niečo veľkolepé a dobrodružné, sa vytratilo čaro.... Nie že by som na ne zabudol, len mi teraz prídu akési neoriginálne, stereotypné a neskutočne nudné!

Nemám v pláne vyhľadávanie vhodnej adeptky, s ktorou by som chcel rodinu o ktorú by som sa poctivo s láskou staral. Nie nie nie nie nie ...nie!

Nemám chuť budovať celoživotné dielo, na konci ktorého aj tak zistím, že bolo márnotratné.

Otravuje ma kontakt s ľuďmi, a to naozaj netuším prečo, pretože väčšiu polovicu svojho okolia mám úprimne rád, niektorých až príliš!

Chcem rýchlo ujsť zo spoločnosti, ktorá ma vyčerpáva. Zo dňa na deň sa zobrať a odísť niekam do neznáma, ďaleko od civilizácie, ktorej som sa neskutočne presýtil.

Len ísť, ísť a napokon možno nikam nedôjsť a vrátiť sa späť. Alebo ísť, ísť a nájsť niečo očarujúce, čo zmení môj, momentálne nihilistický postoj k všetkému a všetkým vrátane seba samého.

Chcem putovať za poznaním seba, nie cestovať do Chorvátska k moru.

...takže toto je moje štádium číslo 2

(napísal som ho síce veľmi chabo a stručne, nakoľko naozaj neviem čo presne chcem)

Na konci, alebo lepšie povedané pred koncom tejto etapy je asi potrebné odbremeniť sa od všetkých zábran, ako je napr. strach z neznáma, opustenie blízkych a podobne... a vydať sa na cestu.

Buď s plánom alebo bez, najlepšie sám a spontánne. Odísť po tichu bez zbytočne teatrálneho lúčenia sa. Na ceste spoznať ľudí a miesta, zažiť tie najkrajšie momenty a zároveň najhoršie dni, spoznať samého seba a nájsť zmysel života.

3. Etapa – Nešpecifikované

Etapa 3 začne asi vtedy, keď ma na tej ceste niečo donúti uvažovať nad tým, prečo som odišiel a či som spravil dobré rozhodnutie. Keď prídem na to, čo mi to dalo, ako ma to posilnilo a posunulo, prípadne degradovalo, koho som spoznal a ako ma ovplyvnil.

Možno zistím, že to bolo naozaj blbé...a pravdepodobne to nezistím tak rýchlo, možno až ku koncu svojho produktívneho veku.

A možno prídem na to, že zmyslom nášho života nie je jeho objavenie, ale len prostá túžba hľadať ho.