Všetci začíname ako lode. Nové, čisté lode s neporušeným trupom.
Potom sa nám všeličo stane. Odchádzajú od nás blízki, neľúbia nás, nechápeme ich a oni nechápu nás, prehrávame a vzďaľujeme sa, ubližujeme si. A trup na niektorých miestach popraská.
A keď sa zjavia prvé praskliny, koniec je neodvratný. 
Ostáva však veľmi dlhý čas medzi tým, keď sa zjavia prvé praskliny, a keď sa úplne rozpadneme.
A iba v tomto čase sme schopný vidieť jeden druhého, lebo pozeráme cez vlastné praskliny do cudzích prasklín.
Svetlo sa dostane dnu až cez prvé škáry. Aj von.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára